Travertíny

Travertínmi nazývame sladkovodné vápence, ktoré sa vyzrážali z presýtených roztokov bohatých na CaCO 3 v podobe kyslého uhličitanu vápenatého Ca (HCO 3) 2 za pomerne nízkych teplôt. Na rýchlosť ich vyzrážania, farbu a tvar vylúčeného travertínu mal vplyv predovšetkým nerastný obsah vody, jej teplota, množstvo CO 2, povrch krajiny, organizmy, ktoré sa nachádzajú vo vode a geologicko – tektonická stavba krajiny.

Bešeňovské travertíny predstavujú opustený lom, ktorý sa nachádza niekoľko sto metrov severne od obce na ploche 3,18 hektára, ale aj niekoľké travertínové kaskády. Po kaskáde stekajú neustále prúdy minerálnej vody, dodávajúcej kamenným kaskádam, bochníkom a plošinkám nádherný živý lesk.

Travertín v lome vznikal zrážaním sa vody nasýtenej až 4,8 gramami rozpustených látok a 2,5 gramami kysličníku uhličitého v jednom litry tunajšej vody. A keďže tá minerálna neobsahovala iba uhličitan vápenatý, ale tiež ionty horčíka a síry a v susedných prameňoch tiež železa, má bešeňovský travertín krásne pestré farby. Práve pre jeho krásu zdobia vyleštené zlatožlté dosky napríklad budovu Univerzity Komenského v Bratislave alebo Palác národov vo švajčiarskej Ženeve. Na okraji lomu sa nachádza známa "kaplnka", kde si môžete prehliadnuť svetoznámy zlatý bešeňovský travertín v plnej kráse.

Hoci Bešeňovské travertíny nie sú také mohutné ako preslávené Mamutie kaskády v Turecku (Pamukkale), nedosahujú ani veľkosť pramenných kôp a iných útvarov v susednom Maďarsku, sú neobyčajne lákavým ťahákom z hľadiska cestovného ruchu. Totiž, práve Bešeňovské travertíny svojou neobyčajnou rozmanitosťou patria k najzaujímavejším pramenistým útvarom v Európe.
 

Prezväčšenie klikni na obrázok