Ladislav Pudiš

Vďaka svojmu talentu, usilovnému štúdiu, ale najmä zásluhou Mons. Jozefa Kapalu a radcu slovenského vyslanca vo Vatikáne Karola Sidora mal možnosť študovať u vynikajúceho majstra Riccarda Stracciariho.

Bol výborný operný spevák, prežil ťažký chlebík emigranta a začínajúceho umelca, ale aj vrcholy slávy vo svetových operách, kde spieval aj s Benjaminom Giglim. V opernom svete vynikal nevšedným silným hlasovým fondom, bol známy pod umeleckými menami Leo Pudis alebo Ladislao Pudisch.

Naštudoval mnohé známe postavy, ako napr. Don Basilio a Don Bartolo v Rossiniho Barbierovi zo sevilly, Fifaro v Mozartovej Figarovej svadbe, Leporello v opere Don Giovanni, gróf Robinsson i Geronimo v Cimarosovom Tajnom manželstve. Po skončení aktívnej speváckej kariéry pracoval vo Vatikánskom rozhlase v slovenskej redakcii a neskôr ako vedúci liturgického oddelenia.

Bol úprimným človekom, ktorý čerpal silu z viery v Boha a z dôvery v jeho Matku. Vždy bol radostný a optimistický, plný humoru a porozumenia. Zostal Slovákom, rodnú krajinu mal hlboko v srdci. Bol však aj Talianom a Európanom s veľkorysým postojom ku všetkým.

V roku 2000 vydal autobiogafiu svojich spomienok pod názvom Z Bešeňovej do Rímaalebo Spomienky operného speváka. Umožňuje čitateľovi spoznať osudy niektorých povojnových slovenských emigrantov, ktorí opustili vlasť po zániku prvej Slovenskej republiky (1939-1945).

V roku 2004 mu pri príležitosti jeho 80-tich narodenín bolo udelené čestné občianstvo obce Bešeňová.