Naštudoval mnohé známe postavy, ako napr. Don Basilio a Don Bartolo v Rossiniho Barbierovi zo sevilly, Fifaro v Mozartovej Figarovej svadbe, Leporello v opere Don Giovanni, gróf Robinsson i Geronimo v Cimarosovom Tajnom manželstve. Po skončení aktívnej speváckej kariéry pracoval vo Vatikánskom rozhlase v slovenskej redakcii a neskôr ako vedúci liturgického oddelenia.
Bol úprimným človekom, ktorý čerpal silu z viery v Boha a z dôvery v jeho Matku. Vždy bol radostný a optimistický, plný humoru a porozumenia. Zostal Slovákom, rodnú krajinu mal hlboko v srdci. Bol však aj Talianom a Európanom s veľkorysým postojom ku všetkým.
V roku 2000 vydal autobiogafiu svojich spomienok pod názvom Z Bešeňovej do Ríma alebo Spomienky operného speváka. Umožňuje čitateľovi spoznať osudy niektorých povojnových slovenských emigrantov, ktorí opustili vlasť po zániku prvej Slovenskej republiky (1939-1945).
V roku 2004 mu pri príležitosti jeho 80-tich narodenín bolo udelené čestné občianstvo obce Bešeňová.